O fenológii

Pučania - pozoruje sa u všetkých druhov drevín s výnimkou bazy čiernej. U bylín sa táto fenofáze vôbec nesleduje. Pozorujú sa len terminálne (vrcholovej) púčiky. V spojitosti s rastom orgánov (v tomto prípade listov) skrytých vnútri výhonku došlo k čiastočnému rozovretia obalných šupín, takže sú vidieť špičky listov alebo ihlíc. Za dátum nástupu fenofáze na jednotlivé rastline sa považuje deň, kedy počet terminálnych púčikov, ktoré už dospeli do popísaného stavu práve prekročil 10% z celkového počtu týchto púčikov.

 Plné olistenie - pozoruje sa u všetkých druhov drevín. U bylín sa táto fenofáze nepozoruje. Pri pozorovaní sa berú do úvahy všetky listy či ihlice s výnimkou tých, ktoré vznikajú na Jánskych výhonoch. Čepeľ listu je už rozvinutá; u zložených listov sú už rozvinuté všetky lístky. Spôsob, akým list dosadá na vetvičku, je zreteľný (je vidieť celý stopka, popr. Báza usadeného listu). List má charakteristický, dospelosti zodpovedajúce tvar a veľkosť. Zaznamenáva sa len úroveň 100%, kedy už viacmenej všetky listy zodpovedajú popisu fenofáze.

Počiatok kvitnutia 10% - pozoruje sa u všetkých drevín. U smrekovca, liesky, brezy a jelše sa sledujú len samčie kvetenstvo. Kvety sú roztvorené (jahňady či šištice rozvoľnené), peľnice sú viditeľné, aspoň niektoré z nich sa práve otvárajú a uvoľňujú peľ. V niektorých rokoch dochádza koncom leta a na jeseň k tzv. druhému rozkvetu. 10% kvetov na rastline zodpovedá opisu fenofáze.

Koniec kvitnutia - pozoruje sa u všetkých drevín. U smrekovca, brezy, liesky a jelše sa sledujú len samčie kvetenstvo. Peľnicami v kvetoch (šišticiach, jehnědách) sú už prázdne, tmavnú a zasychajú, podobne ako nitky tyčiniek. Rovnako korunné plátky alebo okvetia začínajú zasychá a opadávajú. Samčie jahňady a šištice zasychajú, rozpadávajú sa, padajú k zemi. Zaznamenáva sa len úroveň 100%.

Žltnutie listov 10% - pozoruje sa u všetkých druhov drevín s výnimkou smreku, borovice lesnej a jelša lepkavé. U bylín sa táto fenofáze vôbec nepozoruje. Nesmie sa zamieňať s patologickým žltnutím, ktoré je prejavom výskytu chorôb, škodcov či iných nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia. 10% listov na strome zožltlo (zhnedlo či inak sa probarvilo).

Žltnutie listov 100% - 100% listov na drevine sa zafarbil (a popr. Časť už opadala); prefarbovanie listov vplyvom choroby či iného poškodenia sa pod tento pojem nezahŕňa; sleduje sa u smrekovca a všetkých druhov listnatých stromov okrem jelše lepkavej a šedej.

Opad listov 10% - jedná sa o prvý stupeň nástupe opadu, kedy 10% listov (či ihlíc) je opadaných. Sleduje sa u smrekovca a všetkých druhov listnatých stromov. Táto fáza nastáva spravidla až potom, čo všetky listy či ihlice zožltnú, ale nie je to pravidlo.

Opad listov 100% - jedná sa o druhý stupeň opadu, kedy 100% listov (či ihlíc) je opadaných. Sleduje sa u smrekovca a všetkých druhov listnatých stromov.

Zrelosť plodov - pozoruje sa u všetkých drevín a u bylín s výnimkou snežienky. Plody či šištice majú charakteristický tvar a zafarbenie, sú dorastenej do konečnej veľkosti a buď začínajú mäknúť (napríklad plody čerešne) alebo sú naopak už typicky stvrdnutej (napríklad oriešok liesky). U ďalších druhov je pre určenie zrelosti rozhodujúci praskanie (otváranie, drobeniu) plodov a uvoľňovaní semien či roznášanie jednotlivých plodov vetrom (napríklad krídlové dvojnažky javorov).

Smrekovec - zrelosť plodov nastáva v okamihu, keď sú šišky dorastenej, začínajú sa otvárať a uvoľňujú sa z nich okrídlená semená - nažky.

Jelša - šišky sú plne zdrevnatené, roztvorené a vypadávajú z nich krídlové nažky.

Breza - samičie jahňady sú zaschnuté, hnedé a vypadávajú z nich krídlové nažky.

Javor horský - plody (dvounažkami) sú dorastenej, najmä v hornej časti plodstvo sa vyfarbujú do žlta a zasychajú. Ľahko sa na dotyk ulamujú alebo už samy začínajú padať typickým vrtulovitým spôsobom k zemi.

Lieska - oriešky sú okrovej až hnedej farby, samy vypadávajú alebo sa ľahko uvoľňujú z kalicha, ktorý tiež zasychá.

Lipa srdcovitá - plody (oriešky) sú plne dorastenej, suché a tvrdé.